Život Prešova
online
online
V roku 1735 povolili zriadenie banskej školy v Banskej Štiavnici
22.08.2011 Banská Štiavnica
Banská Štiavnica/Bratislava 20. augusta (TASR) - Dvorská komora vo Viedni povolila 22. júna 1735 zriadenie banskej školy v Banskej Štiavnici. Prvým riaditeľom a profesorom najstaršej banskej školy v Uhorsku bol významný odborník, geometer, polyhistor a kartograf Samuel Mikovíni. Škola pripravila podmienky na zavedenie vyššieho stupňa vzdelávania banských odborníkov. Cisárovná Mária Terézia v roku 1762 z tejto školy zriadila Banskú akadémiu.
Inštrukcia dvorskej komory o vyučovaní na banskej škole v Banskej Štiavnici (druhú otvorili 7. septembra 1747 v Smolníku) vymedzila organizačnú štruktúru, učebný plán i metódy vyučovania banských odborníkov z radov tzv. expektantov, vybraných mladých mužov z celej monarchie.
Odborné predmety (matematiku, baníctvo a banské meračstvo, skúšobníctvo a hutníctvo, úpravníctvo, odlučovanie kovov a mincovníctvo) vyučovalo na škole osem banských odborníkov. Títo učitelia zároveň pracovali vo výrobe, takže vlastne spájali teóriu s praxou. Cisár Karol VI. 29. júla 1735 vymenoval za riaditeľa školy Samuela Mikovíniho. Na základe dekrétu dvorskej komory Mikovíni vyučoval matematiku, mechaniku, hydrauliku, metódy merania a viedol praktickú výučbu zememeračstva. Dekrét obsahoval tiež jeho úlohy a povinnosti pri stavbe banských technických zariadení a budov a vyhotovení máp banských miest a panstiev.
Spočiatku sa vyučovalo v Štiavnických Baniach, neskôr v Banskej Štiavnici v dome Samuela Mikovíniho. Vyučovanie bolo bezplatné, platy inštruktorov hradila štátna pokladnica. Mikovíni prednášal teóriu od 1. novembra do konca mája. Na toto obdobie sa museli do Banskej Štiavnice presťahovať žiaci aj z Vindšachty, Kremnice a Banskej Bystrice. V lete sa Mikovíni so žiakmi venoval práci v teréne. V Kremnici sa externe učila náuka o oddeľovaní a čistení kovov a v Banskej Bystrici tavenie medených rúd. Z predmetov skladali expektanti skúšky.
Zásluhou Samuela Mikovíniho dosiahla banícka škola úroveň, akú v prvej polovici 18. storočia nemala žiadna iná v Európe. Jej úspešné výsledky priviedli panovníčku Máriu Teréziu k tomu, že 13. decembra 1762 vyhlásila školu za Banskú akadémiu - prvú vysokú banskú školu technického smeru na svete. Jej absolventi sa uplatnili nielen v baníctve, ale aj v iných výrobných odvetviach. Začiatkom 19. storočia o jej absolventov prejavil záujem turecký sultán a viacerí odišli pracovať pre anglickú spoločnosť do amerických baní.
V školskom roku 1904/1905 bol zmenený názov akadémie na Vysokú školu banskú a lesnícku, ktorá pretrvala až do roku 1918, keď spolu so zánikom rakúsko-uhorskej monarchie skončila aj jej činnosť. Československá vláda ju v januári 1919 definitívne zrušila a Slovensko tak zostalo celých dvadsať rokov bez vysokého technického školstva. V rokoch 1941-1952 bolo súčasťou Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave oddelenie banského inžinierstva, ktoré tak výchovou banských inžinierov priamo nadviazalo na pôsobenie štiavnickej Banskej akadémie.
Inštrukcia dvorskej komory o vyučovaní na banskej škole v Banskej Štiavnici (druhú otvorili 7. septembra 1747 v Smolníku) vymedzila organizačnú štruktúru, učebný plán i metódy vyučovania banských odborníkov z radov tzv. expektantov, vybraných mladých mužov z celej monarchie.
Odborné predmety (matematiku, baníctvo a banské meračstvo, skúšobníctvo a hutníctvo, úpravníctvo, odlučovanie kovov a mincovníctvo) vyučovalo na škole osem banských odborníkov. Títo učitelia zároveň pracovali vo výrobe, takže vlastne spájali teóriu s praxou. Cisár Karol VI. 29. júla 1735 vymenoval za riaditeľa školy Samuela Mikovíniho. Na základe dekrétu dvorskej komory Mikovíni vyučoval matematiku, mechaniku, hydrauliku, metódy merania a viedol praktickú výučbu zememeračstva. Dekrét obsahoval tiež jeho úlohy a povinnosti pri stavbe banských technických zariadení a budov a vyhotovení máp banských miest a panstiev.
Spočiatku sa vyučovalo v Štiavnických Baniach, neskôr v Banskej Štiavnici v dome Samuela Mikovíniho. Vyučovanie bolo bezplatné, platy inštruktorov hradila štátna pokladnica. Mikovíni prednášal teóriu od 1. novembra do konca mája. Na toto obdobie sa museli do Banskej Štiavnice presťahovať žiaci aj z Vindšachty, Kremnice a Banskej Bystrice. V lete sa Mikovíni so žiakmi venoval práci v teréne. V Kremnici sa externe učila náuka o oddeľovaní a čistení kovov a v Banskej Bystrici tavenie medených rúd. Z predmetov skladali expektanti skúšky.
Zásluhou Samuela Mikovíniho dosiahla banícka škola úroveň, akú v prvej polovici 18. storočia nemala žiadna iná v Európe. Jej úspešné výsledky priviedli panovníčku Máriu Teréziu k tomu, že 13. decembra 1762 vyhlásila školu za Banskú akadémiu - prvú vysokú banskú školu technického smeru na svete. Jej absolventi sa uplatnili nielen v baníctve, ale aj v iných výrobných odvetviach. Začiatkom 19. storočia o jej absolventov prejavil záujem turecký sultán a viacerí odišli pracovať pre anglickú spoločnosť do amerických baní.
V školskom roku 1904/1905 bol zmenený názov akadémie na Vysokú školu banskú a lesnícku, ktorá pretrvala až do roku 1918, keď spolu so zánikom rakúsko-uhorskej monarchie skončila aj jej činnosť. Československá vláda ju v januári 1919 definitívne zrušila a Slovensko tak zostalo celých dvadsať rokov bez vysokého technického školstva. V rokoch 1941-1952 bolo súčasťou Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave oddelenie banského inžinierstva, ktoré tak výchovou banských inžinierov priamo nadviazalo na pôsobenie štiavnickej Banskej akadémie.
0
www.ZIVOTPO.sk
